Novela Zákonníka práce

Novela Zákonníka práce zákonom č. 350/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.11.2022 (ďalej len ako „Novela“ v príslušnom gramatickom tvare)

Novela je transpozíciou dvoch Smerníc Európskeho parlamentu a Rady, a to nasledovných: smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii; smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.

Tento článok poukazuje na najdôležitejšie zmeny, ktoré Novela priniesla:

  1. Skúšobná doba

Skúšobná doba sa môže v pracovnej zmluve dohodnúť na najviac tri mesiace, alebo šesť mesiacov, ak ide o vedúceho zamestnanca v rámci štatutárneho orgánu.

Novelou sa upravila skúšobná doba v rámci pracovného pomeru na dobu určitú. Ak zamestnávateľ chce uzavrieť so zamestnancom pracovnú zmluvu na dobu určitú, skúšobná doba nesmie presiahnuť polovicu dohodnutej doby trvanie pracovného pomeru.

ÚČEL: Zabezpečiť neprimeranú skúšobnú dobu pri kratších pracovnoprávnych vzťahoch.

  • Otcovská dovolenka

Novela zaviedla nový pojem „otcovskej dovolenky“, ktorý však nie je novým inštitútom, keďže aj doteraz ju upravovala § 166 ods. 1 Zákonníka práce. Novelou sa však zvýšila ochrana otca pred prepustením zo zamestnania v nasledujúcich prípadoch:

  1. výpoveď nemôže byť daná zamestnávateľom v ochrannej dobe, t. j. od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu, do skončenia otcovskej dovolenky;
  2. vo výnimočných prípadoch takáto výpoveď môže byť daná, avšak iba písomnou formou a s náležitým odôvodnením, ktoré nemôže súvisieť so starostlivosťou o narodené dieťa. Ak tieto podmienky nie sú splnené, výpoveď je neplatná.

ÚČEL: Zvýšená ochrana otca pred prepustením počas ochrannej doby.

  • Doručovanie písomností

Všetky písomnosti ohľadom vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. Novelou sa upravuje úložná lehota zásielky v prípade doručovanie prostredníctvom pošty. Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní.

ÚČEL: Predísť situáciám, keď zamestnávatelia účelne skracovali úložnú lehotu na doručenie predmetných písomností.

  • Živnosť popri zamestnaní

Pred novelou mal zamestnávateľ právo zakázať svojmu zamestnancovi výkon inej zárobkovej činnosti mimo pracovnej doby. To znamená, že po novom môže zamestnanec po pracovnej dobe vykonávať inú zárobkovú činnosť, avšak takáto činnosť nemôže byť v nesúlade so zákazom konkurenčnej činnosti, t.j. na činnosť ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa môže vykonávať iba s predchádzajúcim súhlasom zamestnávateľa.

ÚČEL: Voľnosť pre zamestnancov pri inej zárobkovej činnosti.

  • Sťažnosť proti zamestnávateľovi

Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Po novom má zamestnanec právo podať sťažnosť zamestnávateľovi, ak bude mať pocit, že táto zásada bola voči jeho osobe porušená. Je dôležité vyzdvihnúť aj skutočnosť, že zamestnanec za takúto sťažnosť nemôže byť prenasledovaný alebo inak postihnutý.

Zamestnávateľ je povinný na takúto sťažnosť bezodkladne písomne odpovedať, upustiť od takéhoto konania, vykonať nápravu a odstrániť následky.

ÚČEL: Efektívna ochrana zamestnanca pred nerovným zaobchádzaním.

  • Náležitosti pracovnej zmluvy

Podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy sú:

  1. druh práce a jeho stručná charakteristika,
  2. miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
  3. deň nástupu do práce,
  4. mzdové podmienky.

Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy sa nezmenili, avšak zmenila sa úprava ďalších pracovných podmienok, a to konkrétne mzdové podmienky. Po novom ak kolektívna zmluva obsahuje mzdové podmienky, do pracovnej zmluvy stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy.

O niektorých pravidelných pracovných podmienkach, ktoré pracovná zmluva neobsahuje, je zamestnávateľ povinný písomne informovať zamestnanca, a to do siedmych dní, ak ide o:

  1. spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce,
  2. ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,
  3. splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,

do štyroch týždňov, ak ide o:

  1. výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia,
  2. pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
  3. právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.

Ak však tieto podmienky sú už uvedené v pracovnej zmluve, znamená to  informačnú povinnosť menej pre zamestnávateľa.

ÚČEL: Zjednodušenie štruktúry pracovnej zmluvy.

  • Odstupné a odchodné v prípade smrti zamestnanca

Nároky zamestnanca v prípade jeho smrti nezanikajú, keďže prechádzajú na dedičov. Zamestnancovi, ak mu bola doručená výpoveď, alebo podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru, vzniká pri skončení pracovného pomeru nárok na odstupné, alebo odchodné, t. j. uplynutím výpovednej doby alebo dňa, na ktorý sa v dohode o skončení pracovného pomeru dohodli.

Podľa doterajšej právnej úpravy však ak zamestnanec pred týmto dňom zomrel, jeho nárok na odstupné/odchodné zanikol, keďže pracovný pomer zanikol dňom smrti zamestnanca. Novelou sa táto problematika upravila, keďže sa po novom za deň skončenia pracovného pomeru považuje deň smrti zamestnanca a nie dohodnutá doba, resp. deň keď uplynie výpovedná doba. Nárok na odstupné/odchodné tak spolu so mzdovými nárokmi prechádza na dedičov poručiteľa.

ÚČEL: Zaručenie nárokov na odstupné/odchodné aj v prípade smrti zamestnanca.

  • Prechod na inú formu zamestnania

Novelou sa zamestnancom umožnilo, aby mohli požiadať o inú formu zamestnania, napríklad na pracovný pomer na dobu určitú. Ak zamestnanec, ktorý má pracovný pomer na dobu určitú, alebo na kratší pracovný čas a pracovný pomer trvá dlhšie, než 6 mesiacov a uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá a podal takúto žiadosť, zamestnávateľ je povinný do jedného mesiaca poskytnúť písomnú odôvodnenú odpoveď. Ak ide o zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov je povinný takúto žiadosť odôvodniť do 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti.

ÚČEL: Zaručené odôvodnenie pri žiadosti o prechod na inú formu zamestnania.

V prípade akýchkoľvek problémov Vám v AK Kleberc Legal vieme poskytnúť komplexné právne poradenstvo pre Váš úspech.

Zmeny v Obchodnom zákonníku od 17.07.2022

aut. JUDr. Jozef Kleberc, dňa 06.05.2022

Odo dňa 17.07.2022 v Slovenskej republike začne platiť nová právna úprava, ktorá mení podmienky prevodu väčšinového obchodného podielu v obchodných spoločnostiach. V súčasnosti a až do plánovanej účinnosti predmetnej novely platia rozdielne účinky prevodu menšinového obchodného podielu a väčšinového obchodného podielu.

Zmena majiteľa podielu v súvislosti s prevodom väčšinového obchodného podielu má konštitutívne účinky, čo znamená že nastávajú až dňom zápisu do obchodného registra SR. Rovnaký princíp platil aj pre účinky rozdelenia väčšinového obchodného podielu, ktoré taktiež nastali až zápisom do obchodného registra SR. Účinky prevodu menšinového obchodného podielu sú už aj v súčasnom platnom znení deklaratórne. Podľa dnešnej právnej úpravy účinky nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.

Zákon č. 111/2022 Z. z. túto disparitu medzi účinkami menšinového a väčšinového mení a zjednocuje. Účinky prevodu väčšinového obchodného podielu boli doposiaľ viazané až na zápis nadobúdateľa ako nového spoločníka spoločnosti do obchodného registra. Pôvodným cieľom, ktorý zákonodarca konštitutívnym účinkom sledoval bolo zamedzenie možným daňovým podvodom. Ako zákonodarca uvádza „Tento dôvod sa v intenciách ďalších legislatívnych úprav (napr. prísna regulácia fúzií spoločností) postupne začal javiť ako nadbytočný.“

Navrhovaná zmena spočíva v nastavení účinkov prevodu podielov ako deklaratórnych pri oboch prevodoch menšinového ako aj väčšinového podielu. Zápisom prevodu menšinového a väčšinového obchodného podielu do obchodného registra SR sa odo dňa 17.07.2022 bude len potvrdzovať skutočnosť, že prevod nastal.

Predmetnou novelou zároveň dochádza k vypusteniu zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré ukladali povinnosť  dokladať súhlas správcu dane, či čestné vyhlásenie k prevodu alebo rozdeleniu väčšinového obchodného podielu. Predmetná úprava prevod obchodného podielu administratívne a právne zjednodušuje.

V prípade otázok k predmetnej téme nás kontaktujte.

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Salmanov proti Slovenskej republike

Sťažovateľ bol v apríli 2013 vzatý do väzby. Špecializovaný trestný súd vyhovel jeho žiadosti o prepustenie rozhodnutím z 11. novembra 2014, proti ktorému prokurátor podal sťažnosť. Vec bola 14. novembra 2014 predložená najvyššiemu súdu s tým, že bolo nariadené hlavné pojednávanie na 28. novembra 2014, ako aj na 3. decembra 2014 s predpokladom, že v tento deň bude vyhlásený rozsudok. Najvyšší súd 27. decembra 2014 vrátil spis Špecializovanému trestnému súdu, aby nedošlo k zmareniu nariadeného pojednávania. Špecializovaný trestný súd 3. decembra 2014 uznal sťažovateľa vinným a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Najvyšší súd 10. decembra 2014 zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z 11. novembra 2014 o prepustení sťažovateľa z väzby, súhlasiac, že už neboli dané dôvody pre väzbu sťažovateľa podľa § 71 písm. b) a c) Trestného poriadku (TP), ponechal ho však vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) TP. Konštatoval, že sťažovateľ bol odsúdený na prvom stupni a poukázal na ďalšie okolnosti, ktoré spolu s potenciálne vysokým trestom odôvodňovali obavu z úteku.  Sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd a namietal porušenie článku 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 Dohovoru a článku 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a žiadal okrem iného o  priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 8 000 EUR. Ústavný súd 20. mája 2015 prijal na ďalšie konanie časť sťažnosti podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru a článku 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a odmietol zvyšnú časť  sťažnosti, vrátane námietok podľa článku 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru. Nálezom z 3. februára 2016 ústavný súd konštatoval porušenie článku 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a zrušil rozhodnutie najvyššieho súdu z 10. decembra 2014. Konštatoval, že najvyšší súd nerozhodol urýchlene o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie, keďže podľa jeho názoru najvyšší súd mohol rozhodnúť o sťažnosti prokuratúry pred 3. decembrom 2014. Pokiaľ išlo o dôvody väzby sťažovateľa, podľa ústavného súdu samotná hrozba vysokým trestom neodôvodňovala obavu z úteku a poukázal na to, že obava z úteku bola predtým skúmaná všeobecnými súdmi a existencia takejto obavy nebola nezistená. Podľa ústavného súdu, iné dôvody uvedené najvyšším súdom než hrozba vysokým trestom boli tendenčné, ba až iluzórne. Časti sťažnosti podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru ústavný súd nevyhovel, konštatujúc, že v čase podania ústavnej sťažnosti už bol sťažovateľ neprávoplatne odsúdený. Čo sa týkalo finančného zadosťučinenia, podľa ústavného súdu bolo konštatovanie porušenia práv dostatočným zadosťučinením a tiež poznamenal, že sťažovateľ svoj nárok nedostatočne odôvodnil.

Sťažovateľ sa obrátil na ESĽP a sťažoval sa podľa článku 5 ods. 1, 3, 4 a 5 a článku 13 Dohovoru, že bol nezákonne a svojvoľne pozbavený slobody najvyšším súdom, o jeho žiadosti o prepustenie z väzby nebolo rozhodnuté urýchlene, za porušenie jeho práva na slobodu nebol ústavným súdom odškodnený a že vo vzťahu k uvedeným porušeniam nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy.

Pokiaľ ide o sťažnosť podľa článku 5 ods. 1 a 3 Dohovoru, ESĽP uznal námietky vlády a odmietol časť sťažnosti týkajúcu sa obdobia pred prvostupňovým odsúdením sťažovateľa. Keďže aj namietané rozhodnutie najvyššieho súdu aj rozhodnutie ústavného súdu, ktorý námietky podľa týchto ustanovení Dohovoru odmietol 20. mája 2015, boli prijaté viac než 6 mesiacov pred podaním sťažnosti ESĽP, táto časť sťažnosti bola podaná oneskorene. Pokiaľ išlo o väzbu sťažovateľa nasledujúcu po prvostupňovom odsúdení, keď sa na sťažovateľa hľadí podľa článku 5 ods. 1 písm. a) Dohovoru, ESĽP sťažnosť vyhlásil za prijateľnú. Čo sa týka podstaty tejto časti sťažnosti, ESĽP poznamenal, že najvyšší súd vo svojom rozhodnutí uviedol ako dôvody väzby okrem toho, že čelil potenciálne vysokému trestu, aj iné okolnosti, pričom ústavný dospel k záveru, že dôvody, o ktoré sa opieral najvyšší súd, boli tendenčné, ba až iluzórne. Hoci rozhodnutie najvyššieho súdu z 5. februára 2015, podľa ktorého ak prvostupňové odsúdenie ukladá vysoký trest odňatia slobody, to samo o sebe vyvoláva obavu z úteku, predchádzalo nálezu ústavného súdu, ESĽP poznamenal, že najvyšší súd sa vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti sťažovateľa naň neodvolal a neuvádzalo sa ani v náleze ústavného súdu. ESĽP tiež poukázal na to, že ako konštatoval ústavný súd, vybavenie sťažovateľovej žiadosti o prepustenie najvyšším súdom bolo poznačené účelovým zdržaním, ktoré malo za následok, že okolnosti pre rozhodnutie o väzbe sa medzičasom zmenili. ESĽP preto dospel k záveru, že väzba sťažovateľa na základe rozhodnutia najvyššieho súdu z 10. decembra 2014 bola v rozpore s požiadavkami článku 5 ods. 1 Dohovoru. Vzhľadom na konštatovanie tohto porušenia ESĽP nepovažoval za potrebné osobitne skúmať podstatu prijateľnej časti sťažnosti podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru, týkajúcej sa dĺžky rozhodovania o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie.

Čo sa týka namietaného porušenia článku 5 ods. 5 Dohovoru, ESĽP zamietol námietku vlády týkajúcu sa nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Poukázal na zamietnutie požadovaného finančného zadosťučinenia ústavným súdom a vzhľadom na charakter porušenia práva sťažovateľa podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru, ako aj zistené prvky svojvoľnosti, konštatoval, že tento záver ústavného súdu bol v rozpore s článkom 5 Dohovoru. ESĽP tiež dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nevzniká samostatná otázka podľa článku 13 Dohovoru.

ESĽP priznal sťažovateľovi 8 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 2 000 EUR za náklady a výdavky.

zdroj: https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3654

Ministerstvo spravodlivosti spúšťa prvú fázu zmien elektronických služieb OR SR

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky  18. októbra 2021 spúšťa prvú fázu zmien elektronických služieb obchodného registra, s cieľom zlepšiť užívateľskú prívetivosť, urýchliť a zjednodušiť spôsob podávania návrhov do obchodného registra. Hlavný prínos prvej fázy spočíva v zmene dizajnu a používateľského rozhrania. Odosielanie návrhov na zápis, zmenu, výmaz zapísaných údajov v obchodnom registri či  podanie námietok, podnetov na zosúladenie údajov a žiadostí bude možné priamo z elektronickej schránky www.slovensko.sk. Týmto sa elektronické služby obchodného registra zosúladia s požiadavkami a štandardami kladenými na elektronické služby verejnej správy a zjednotí sa spôsob odosielania správ z pohľadu používateľa. Zároveň používateľ bude môcť využívať už vstavané funkcie elektronickej schránky pri tvorbe podania.

Rozdiely oproti doteraz využívaným elektronickým službám obchodného registra:

• Podania sa vypĺňajú priamo v elektronickej schránke prostredníctvom na to určeného štandardného komponentu, ktorý poskytuje širšiu množinu operácií ako pôvodné elektronické služby, najmä podpisovanie a odpodpisovanie dokumentov kvalifikovaným elektronickým podpisom, zdieľanie dokumentov vo formáte PDF na podpis pre viacerých účastníkov, ukladanie rozpracovaného podania, možnosť meniť subjekt podania, možnosť doplniť vlastnú spisovú značku k podaniu, ktorá sa prenáša v odpovedi a pod.

• Prehľadnejšie grafické rozhranie pre vypĺňanie podania v súlade s odporúčaniami Dizajn manuálu pre elektronické služby ID-SK.

• Služba Poskytovanie výpisu z obchodného registra nahrádza doterajšie služby Poskytovanie výpisu z obchodného registra v tlačenej podobe a poskytovanie výpisu z obchodného registra v elektronickej podobe.

• Služba Požiadanie o vyhotovenie kópie listiny uloženej v zbierke listín nahrádza doterajšie služby Požiadanie o vyhotovenie kópie listiny uloženej v zbierke listín v tlačenej podobe a Požiadanie o vyhotovenie kópie listiny uloženej v zbierke listín v elektronickej podobe.

• Služba Požiadanie o vystavenie potvrdenia o tom, že listina nie je uložená v zbierke listín nahrádza doterajšie služby Požiadanie o vystavenie potvrdenia o tom, že listina nie je uložená v zbierke listín v tlačenej podobe a Požiadanie o vystavenie potvrdenia o tom, že listina nie je uložená v zbierke listín v elektronickej podobe.

V ďalších fázach pribudne možnosť podpisovať elektronické formuláre (https://www.justice.gov.sk/Stranky/Obchodny-register-SR/Formulare-OR-pre-podania-v-elektronickej-podobe.aspx)  a prílohy podania priamo v konštruktore pri prikladaní k podaniu.  Záverečnou fázou pripravovaných zmien bude vytvorenie nových elektronických formulárov na zápis, zmenu a výmaz  údajov v obchodnom registri.